Dňa 3. apríla 2025 prezident Spojených štátov oznámil zavedenie nových obchodných ciel, čo okamžite vyvolalo turbulencie na globálnych trhoch. Tento krok mal výrazný dopad na akciové indexy, dlhopisy a obchodné vzťahy medzi veľkými ekonomikami, čím vyvolal obavy z eskalácie obchodnej vojny.
Absolútna správa
Americké akciové indexy sa okamžite obrátili v červené čísla po tom, čo prezident Donald Trump oznámil rozsiahle clá, zavádzajúc 10 % základnú colnú sadzbu na všetok zahraničný dovoz do USA a výrazne vyššie sadzby pre kľúčových obchodných partnerov, ako sú Čína (54 %), EÚ (20 %), India (26 %) a Japonsko (24 %). Vzápätí sa pri otvorení štvrtkového obchodovania ocitol benchmark S&P 500 v strate 3,14 %, kým Nasdaq Composite a Dow Jones Industrial Average klesli oproti predošlej uzávierke o 4,61 % a 2,93 %. Okrem prudkého poklesu akcií došlo k oslabeniu dolára, keď sa investori uchýlili k bezpečným aktívam, ako je zlato, ktorého cena zostala na rekordných maximách. Zároveň clá na automobily vyrobené v zámorí (25 %) a na oceľ či hliník (25 %) ešte viac zintenzívnili obavy z obchodnej vojny. Krok Bieleho domu vyvolal silné reakcie – EÚ oznámila, že pripravuje odvetné opatrenia, Čína označila clá za „jednostranné šikanovanie“ a ďalšie krajiny, ako Austrália či Švajčiarsko, zvažujú odpoveď. Ekonomickí experti varujú, že clá môžu zvýšiť infláciu a brzdiť rast, čo priznal aj Fed, ktorý naznačil možnú revíziu menovej politiky. K poklesu došlo aj na kapitálových trhov v ázijsko-pacifickom regióne, keďže okrem Číny sa nové tarify dotkli aj ďalších krajín, ako sú India (26 %), Južná Kórea (25 %) či Austrália (10 %). Miestne akciové indexy na toto rozhodnutie reagovali negatívne – japonský Nikkei 225 klesol o 2,77 %, juhokórejský Kospi o 0,76 %, čínsky CSI 300 o 0,59 % a austrálsky ASX 200 o 0,94 %. Súčasne ako vo zvyšku sveta, tak aj na európskom kontinente dominovali straty, v dôsledku čoho sa rozsiahly index Stoxx 600 obchodoval o 15:35 SEČ nižšie o 2,16 %. Zasiahnuté boli kľúčové sektory, ako maloobchod, doprava a automobily, pričom akcie spoločností ako Adidas a Maersk klesli o viac než 9 %. Nové opatrenia Spojených štátov predstavujú významnú hrozbu pre všetky ekonomiky, ktoré sú exportne orientované, čo analytici označujú za nečakaný protivietor pre hospodárskeho rozvoja.
Makroekonomické údaje a správy
USA: Výnosy amerických štátnych dlhopisov klesli na šesťmesačné minimum po vyhlásení Trumpových nových ciel, čo predstavuje pokles 10-ročného výnosu o 15 bázických bodov na 4,045 % a dvojročného na 3,751 %. Tieto opatrenia vyvolali obavy z obchodnej vojny a spomalenia ekonomiky, vďaka čomu ochladli očakávania rastu v roku 2025 a zvýšili šance možného zníženia úrokových sadzieb o 75 až 100 bázických bodov.
Ázia: Ekonomická situácia v Ázii sa líši medzi Čínou a Japonskom. Čínsky sektor služieb v marci zaznamenal zrýchlenie rastu, keď index Caixin PMI vzrástol na 51,9, podporený silným dopytom a pozitívnou obchodnou náladou. Napriek tomu stále pretrvávali problémy so zamestnanosťou a rastom cien vstupov. V Japonsku naopak sektor služieb stagnoval s klesajúcim PMI na 50,0, čím sa skončila štvormesačná expanzia. Nové objednávky rástli len mierne, zatiaľ čo náklady vzrástli najrýchlejšie za posledných 18 mesiacov, čo viedlo k vyšším výrobým nákladom a poklesu podnikateľskej dôvery na najnižšiu úroveň za viac ako štyri roky.
Austrália: Austrálsky obchodný prebytok sa vo februári znížil na 2,97 miliardy AUD z januárových 5,16 miliardy AUD, čo bolo spôsobené poklesom vývozu o 3,6 %, najmä pri nemenovom zlate, a nárastom dovozu o 1,6 %, ktorý bol podporený vyšším prílivom investičného majetku. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, keď prebytok dosiahol 7,55 miliardy AUD, ide o výrazný pokles.
Európa: Aktuálne inflačné správy z Európy a okolitých regiónov ukazujú rôzne trendy v cenových pohyboch. V marci zostala inflácia v Švajčiarsku stabilná na 0,3 %, aj keď ceny bývania a energií medziročne vzrástli o 1,4 %, zatiaľ čo ceny dopravy klesli o 2,1 %. V Turecku sa inflácia mierne znížila na 38,1 %, na najnižšiu úroveň za 39 mesiacov, hoci ceny potravín vzrástli o 37,12 % a doprava o 21,59 %. V eurozóne sa inflácia cien výrobcov vo februári zrýchlila na 3 %, najmä kvôli rastúcim cenám energií, ktoré medziročne vzrástli o 7,4 %, pričom ceny medziproduktov rástli rýchlejšie a ceny spotrebných tovarov sa spomalili.