Súčasné geopolitické udalosti opäť ovplyvňujú globálne trhy, pričom v centre pozornosti sú rokovania medzi USA a Ruskom o mieri na Ukrajine a rastúce obranné výdavky v Európe. Tieto faktory spolu s ďalšími makroekonomickými správami vytvárajú napätú atmosféru, ktorá hýbe svetovými akciovými a komoditnými trhmi.
Absolútna správa
Americké akciové indexy naznačili v utorok pri otvorení Wall Street pozitívny sentiment, keď S&P 500 a Nasdaq Composite si pripísali po predĺženom víkende 0,11 % a 0,32 %. Rovnako sa aj Dow Jones Industrial Average zvýšil, a to o 0,29 % po tom, čo sa v pondelok na amerických burzách neobchodovalo kvôli štátnemu sviatku, Dňu prezidentov. Aktuálne sa pozornosť investorov sústredí na politické udalosti, ako sú rozhovory medzi USA a Ruskom o možnej dohode na ukončenie vojny na Ukrajine. Na týchto rokovaniach sa však nezúčastnili európski lídri, keďže Spojené štáty presadzujú vyjednávania bez zapojenia ďalších strán. Pozornosť médií upútala aj nešťastná správa o nehode lietadla Delta Air Lines v Toronte, ktoré sa po pristátí prevrátilo. Zranenia utrpelo 18 z 30 pasažierov, no akcie spoločnosti na túto udalosť reagovali minimálne a nepreukázali výrazné zmeny. Medzitým ceny ropy vzrástli v reakcii na útok ukrajinských dronov na ruský ropovod, ktorý narušil dodávky z Kazachstanu a vyvolal obavy z možného prerušenia zásobovania, hoci vyhliadky na mierovú dohodu medzi USA a Ruskom obmedzili rast cien. Zatiaľ čo sa obchodovanie v Amerike rozbiehalo po rozšírenej pauze, tak ázijské trhy nedokázali zaujať jednotný smer. Regionálne indexy evidovali odlišné trendy po vyjadreniach čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga ohľadom podpory súkromného sektora. Japonský Nikkei 255 (+ 0,25 %), juhokórejský Kospi (+0,63 %) a hongkonský Hang Seng (+1,59 %) sa uzavreli v zelených číslach, avšak čínsky CSI 300 klesol o 0,88 % a austrálsky ASX 200 stratil 0,66 % po znížení úrokových sadzieb Austrálskou centrálnou bankou na 4,1 %. Na druhú stranu sa trhy v Európe pohybovali blízko rekordných úrovní, podporené najmä obrannými akciami a zvyšujúcimi sa vojenskými výdavkami, keďže európski predstavitelia vyjadrili odhodlanie zvýšiť obranné výdavky a garantovať bezpečnosť Ukrajiny. Index Frankfurtskej burzy DAX o 15:20 SEČ dosahoval zisk 0,22 %, ktorý nasledovali aj francúzsky CAC 40 a celoeurópsky STOXX 600 s nárastami 0,20 % a 0,37 %.
Makroekonomické údaje a správy
USA: Pri výnosy amerických štátnych dlhopisov došlo k nárastu pred zverejnením zápisnice zo zasadnutia FOMC. Výnosy 10-ročných dlhopisov vzrástli na 4,515 % a výnosy 2-ročných na 4,282 %. Tieto pohyby prichádzajú po zvýšení výnosov európskych dlhopisov a očakávaní zvyšovania obranných výdavkov na starom kontinente. Obchodníci zároveň počítajú s tým, že Fed udrží úrokové sadzby nezmenené, ktoré by sa do konca roka 2025 nemali znížiť.
Ázia: Makroekonomická situácia v Ázii vykazuje rôzne trendy. V Japonsku priemyselná produkcia v decembri nečakane klesla o 0,2 %, čo naznačuje oslabenie výroby, aj keď pokles bol menej výrazný ako v novembri. Sektory ako financie a verejné služby v terciárnej sfére rástli, kým doprava a maloobchod zaznamenali pokles. V Hongkongu ostala miera nezamestnanosti nezmenená na úrovni 3,1 %, a aj trh práce zostáva stabilný napriek globálnym ekonomickým výzvam. Ďalej v Thajsku ekonomika rástla pomalšie než sa predpokladalo, keď HDP krajiny vzrástol o 3,2 % medziročne, pričom rast podporovali vládne stimulácie, no súkromné investície klesli.
Austrália: Austrálska centrálna banka (RBA) po prvýkrát od roku 2020 znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na 4,10 %, keďže inflačné riziká sa zmiernili. Tento krok nasledoval po 13 zvýšeniach sadzieb od mája 2022. RBA predpokladá, že inflácia sa dostane do cieľového pásma 2–3 %, no zároveň varuje, že predčasné uvoľnenie menovej politiky by mohlo ohroziť proces dezinflácie.
Európa: V januári inflácia vo Švédsku vzrástla o 0,9 %, čo je stále pod cieľom centrálnej banky, zatiaľ čo vo Francúzsku dosiahla 1,7 %, prevažne kvôli vyšším cenám energií a služieb. Okrem toho sa vo Švajčiarsku spomalil rast priemyselnej produkcie na 2,2 %, pričom výrobné sektory a dodávky energie vykázali nižší rast. Vo Veľkej Británii nezamestnanosť zostala na stabilnej úrovni 4,4 %, no rast miezd sa zrýchlil na 5,9 %, čo vedie k tlaku na rast miezd v dôsledku nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Tento vývoj spôsobuje, že Bank of England pristupuje k menovej politike opatrne po znížení úrokových sadzieb na 4,5 %.