Blogy

Koniec dôvery voči centrálnym bankám

Peter Rebo, 21.01.2015 11:32

Koniec dôvery voči centrálnym bankám

Už úvodné týždne nového roka naznačili, že sa v roku 2015 máme na čo tešiť. Pohyby, ktoré sa udiali na svetových trhoch za prvé tri januárové týždne sú skutočne zaujímavé. Americké akcie stratili približne 3 percentá, zatiaľ čo tie európske o 3 % rástli. Zlato získalo viac ako 10 %, zatiaľ čo ropa odpísala ďalších 16 %. EURUSD v mínuse 5 %, pri priemerne 13 percentných pohyboch na pároch, v ktorých je zastúpený švajčiarsky frank. Tak vysokú volatilitu na začiatku roka pritom očakával naozaj málokto. Index volatility VIX za posledné dni niekoľko krát atakoval hodnotu 23.

Zdroj: Bloomberg

Paradoxom je, že pod zvýšenú volatilitu sa podpisujú tí, ktorí by jej mali zabraňovať, respektíve ju zmierňovať. Jednou z hlavných úloh centrálnych bánk je podporovať stabilitu na trhoch,  zmierňovať dopady politických rozhodnutí na market, zabraňovať prílišným výkyvom, ktoré by mohli byť spúšťačom kríz a byť akousi zárukou stability.

Nečakané rozhodnutie švajčiarskej centrálnej banky o odtránení pegu, ktorým bránila úroveň EURCHF 1.2 a následný chaos, ktorý dané rozhodnutie spôsobilo však dôveru investorov voči centrálnym bankám načisto pochovalo. Mnohí investori zaznamenali vďaka tomuto kroku výrazné straty, ďalší na tom pekne zarobili, faktom však je, že dnes už záväzné vyhlásenie centrálnej banky nič neznamená.

A kde hľadať podstatu tohto problému? V nedodržaní základnej podmienky, ktorú mnohé centrálne banky deklarujú vo svojich stanovách - nezávislosti. Hovoríme pritom o inštitucionálnej, funkčnej, osobnej a finančnej nezávislosti. A práve inštitucionálna (nezávislosť centrálnej banky od iných inštitúcii a vlád) a finančná (samostatnosť financovania centrálnej banky a zároveň nezávislosť rozhodnutí centrálnej banky v súvislosti s financovaním štátu) nezávislosť je značne otázna. Centrálne banky sú pod tlakom politikov a politici sú pod tlakom finančných inštitúcií, takže inštitucionálna nezávislosť je definitívne spochybnená.

Čo sa týka finančnej, už dlhodobo sa najmä v Európe hovorí o skrytom financovaní vládnych dlhov pomocou nákupu vládnych dlhopisov. ECB pripravovaným spustením kvantitatívneho uvoľňovania urobí starú známu fintu. Tlačením peňazí pomôže rastu inflácie a tým k zmierneniu dlhov európskych štátov. Môžeme očakávať, že spustenie európskeho kvantitatívneho uvoľňovania spôsobí opäť ďalšiu volatilitu, výrazné trhové pohyby, neočakávané situácie a teda celkovú nestabilitu. Centrálne banky tak definitívne strácajú povesť dôveryhodných a stabilizačných inštitúcii.

Poslať na email Tlačiť



Autor:
Ochrana proti robotom:
Captcha
 

Komentovať možete aj pomocou svojho facebook účtu