Blogy

Na náhody neverím

Ivory, 27.10.2014 17:00

Na náhody neverím

Spoločná európska mena sa používa od roku 1999 v 11 krajinách Európy. Medzi zakladajúcich členov eurozóny zaraďujeme Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Írsko, Španielsko, Taliansko, Luxembursko, Fínsko, Rakúsko a Portugalsko. V roku 2001 sa pripojilo Grécko, v 2007 Slovinsko, o rok na to Cyprus a Malta, Slovensko je členom eurozóny od roku 2009, v roku 2011 sa eurozóna rozšírila o Estónsko a naposledy sa euro zaviedlo v tomto roku v Lotyšsku.

Euro sa tak používa oficiálne v 18 krajinách Európy a nachádza sa v peňaženkách viac ako 333 miliónov obyvateľov. Rozširovanie eurozóny však nie je ani zďaleka na konci, čoho dôkazom je aj plánované rozšírenie menovej únie o ďalšieho člena už 1. januára 2015.

Napriek tomu, že Litva je krajina iba s 3 miliónmi obyvateľov a jej HDP bude tvoriť približne 0.003 % celého HDP eurozóny, jej vstup bude mat zásadný vplyv na fungovanie takého kolosu, akým je ECB. Prečo to spomínam? ECB je orgán, ktorý určuje monetárnu politiku v regióne a keďže stratou vlastnej meny sa jednotlivé krajiny pripravili o možnosť vlastného rozhodovania o svojich monetárnych záležitostiach, je doležíte mať možnosť vyjadriť, presadiť, odmietnuť alebo inak ovplyvniť akýkoľvek návrh v zmene, alebo fungovaní, monetárnej politiky banky.

Vstupom Litvy do ESCB o toto právo v určitom období každá z členských krajín príde. Doteraz bol systém nastavený tak, zem každá členská krajina mala 1 hlasovacie právo a k nim pribudli 6 členovia Výkonnej rady ECB. Po novom však vstúpi do platnosti klauzula o tom, zem hlasovacích lístkov bude dovedna iba 21; 6 zostava v rukách Draghiho a spol., 15 pripadne pre guvernérov národných bánk. 15 hlasov pre 19 guvernérov znamená, že 4 krajiny sa budú musieť svojho hlasovacieho práva na určitý čas vzdať.

Nebudem sa vyjadrovať k technickej stránke deľby hlasovacích práv, no na začiatok dostáva Čierneho Petra, po relatívne náhodnom výbere Španielsko, Estónsko, Írsko a Grécko. Traja zo štyroch sú (alebo boli, alebo znova budú) považovaní za pacientov eurozóny. Náhoda?

Okrem toho, v druhom kole, t.j. vo februári 2015, sa zrieka hlasovacieho práva Francúzsko (tiež s problémami), a čo je ešte zaujímavejšie Estónsko nahradí Cyprus. Dvaja momentálne najtragickejší členovia eurozóny (Grécko, Cyprus) budú pozbavení hlasovacích práv spoločne, a to na obdobie 2 mesiacov. V marci vymieňa Francúzsko Taliansko, v ktorom až 9 bánk neprešlo stres testami ECB. Náhoda? Prerozdelenie hlasovacích práv sa síce udialo náhodným výberom, no žiadny náhodný vyber nie je taký náhodný, ako by sa mohlo zdať.

V každom prípade, jednotlivé silnejšie ekonomiky môžu využiť úvodný čas (marec 2015) na to, aby teoreticky odhlasovali niečo, čo by v prípade existujúcich hlasov Talianska, Grécka a Cypru nemuselo prejsť. Osobne sa teším na štvrtok, 4. marca 2015, kedy (ne)bude Mario ohlasovať významnú zmenu v politike ECB.

Len pre zaujímavosť, oznámenie poradia hlasovania sa udialo 17. septembra 2014 a zhodou okolnosti v ten deň bolo na programe zasadnutie americkej centrálnej banky FED. Takto dôležité rozhodnutie bolo „premlčané“ pravdepodobne z investorského hľadiska dôležitejšími správami. Náhoda?

Poslať na email Tlačiť



Autor:
Ochrana proti robotom:
Captcha
 

Komentovať možete aj pomocou svojho facebook účtu