Blogy

Bilancie bánk ako indikátor krízy

Ivory, 08.01.2014 20:57

Bilancie bánk ako indikátor krízy

V modernej dobe 21. stor. existujú prístroje, ktoré dokážu včas varovať pred zemetrasením, sopečnou erupciou, príchodom tsu-nami, či predpovedať počasie na niekoľko dekád vopred. Tak prečo by podobné prístroje nemohli existovať aj vo finančnom svete?

Odpoveď je vcelku ľahká. Keďže ekonomika nie je exaktná veda, predpovedať príchod kríz je veľmi zložité. Vždy sa nájde niekoľko indikátorov, ktoré horšie časy predpovedajú, no nemusí tomu tak byť. Už v roku 1998 bolo vytvorených 105 indikátorov, ktoré svet mali pred príchodom krízy včas varovať. Rok 2000 ale priniesol dot.com krízu na akciový trh a nikto s ňou nerátal. Indikátory totiž nedokážu zahrnúť náhodné premenné, ktoré vznikajú a zanikajú v čase a dokážu mať výrazný vplyv na finančný svet. Jeden príklad za všetky je práve krach Ruska v roku 1998, ktorý položil aj taký dokonalý systém, akým bol Long Term Capital Management. Indikátory a rôzne iné modely vychádzajú najmä z historických dát a ich štatistika podceňuje výskyt extrémnych udalostí.

Po vypuknutí krízy v roku 2007 sa snahy o vybudovanie spoľahlivého modelu na predpovedanie kríz ešte zvýraznili. Hlavný ekonóm Banky pre medzinárodné zúčtovanie Hyun Song Shin prišiel s tvrdeniami, že sa oplatí sledovať bilanciu bánk, najmä ich pasívnej stránky.

Tá totiž pozostáva v malej miere z vlastného zdrojov a v oveľa väčšej miere zo zdrojov cudzích. Ľudia, firmy, investori, municipality, či dokonca štáty tvoria svojimi vkladmi drvivú väčšinu pasív v súvahách bánk. Opäť jeden príklad za všetky, nemecká Deutsche Bank operuje s pákou 1:40, čo znamená, že cudzie zdroje prevyšujú jej vlastné zdroje 40-násobne. Podľa nášho názoru dosť rizikové, nie? Ale nie je to len Deutsche Bank, ktorá má pasíva zložené výlučne z cudzích zdrojov, robia to tak všetky veľké finančné domy. Je to totiž pohodlné, lacné, dokonca ultra lacné vďaka rekordne nízkym úrokovým sadzbám centrálnych bánk.

Problémom pre banky to môže byť vtedy, keď sa väčšina sporiteľov rozhodne vybrať finančné prostriedky v krátkom časovom intervale naraz. Banka zrazu stráca zdroje svojho financovania a dostáva sa do problémov. A problémy sú o to väčšie, o koľko viac má banka svojich dlhov nekrytých viazanosťou (hotovosť, bežné účty). Napríklad v Nemecku je pomer nekrytých vkladov klientov s tými s viazanosťou iba 2:3, čo v čase vypuknutia krízy môže byť pre banky smrtiace. Najmä ak sa k tomu pridá ešte problém nesplácania úverov.

Shin poukazuje vo svojich štúdiách na to, že kríza vypukla v čase, kedy sa výrazne zvýšil objem neviazaných účtov a výrazne prevažoval nad viazanými vkladmi. Čo sa európskych bánk týka, môžeme sa na to pozrieť na nasledovnom grafe. V roku 2005 začali rásť neviazané účty podstatne rýchlejšie než tie viazané. V roku 2008 bol tento rozdiel enormný  a vieme, čo sa na jeseň 2008 stalo...

Zdroj: FAZ

Shin pridáva ešte pohľad na aktívnu stranu súvah bánk, pričom sleduje objem úverov v porovnaní s HDP krajiny. Dôvod je zrejmý, väčšina kríz vypukla kvôli úverovému boomu a následnej neschopnosti úvery splácať atď. Nasledovný graf ukazuje rast úverov vo Veľkej Británii v porovnaní k tamojšiemu HDP. Modrá čiara ukazuje skutočnosť, kým lineárna pirmaka trend. Kým od roku 1986 sa skutočnosť držala v tesnej blízkosti trendovej čiary, bolo povedzme všetko v poriadku. Ale roku 2005 sa úvery dramaticky začínali množiť, skutočnosť ďaleko prevýšila trend a rast úverov kulminoval práve v rokoch 2007-08. Dalo by sa teda nadľahčene povedať, že prílišné úverové zaťaženie britskej ekonomiky malo za následok jej následné problémy.

Zdroj: FAZ

Avšak hovoriť o bilanciách bánk ako o úplne spoľahlivých indikátoroch príchodu krízy nie je ideálne, keďže neexistuje žiadna pevne stanovená hranica, za ktorou kríza vypukne.

Poslať na email Tlačiť



Autor:
Ochrana proti robotom:
Captcha
 

Komentovať možete aj pomocou svojho facebook účtu